Čo nájdeme v lese v zime ?

Dub zimný, letný ...

Kôra : obsahuje vysoký podiel kyseliny trieslovej, kvôli ktorej využívame jej sťahujúce účinky – pôsobí protizápalovo a antibakteriálne.

Zbiera sa mladá kôra z tenkých stromov alebo vetvičiek hneď na jar.

Odvar z kôry alebo listov sa užíva pri hnačkách, kataroch žalúdka, čriev, chorobách močových ciest, pečene.

Môžeme ho piť ako čaj, ale len v menšom množstve, kloktať /zápal mandlí, ďasien/ alebo použiť vo forme obkladov či sedacích kúpeľov: pri kožných problémoch, hemoroidoch, zápale žíl, kúpele na nohy pri zvýšenej námahe alebo potivosti.

Plod – žaluď:

V dávnejších dobách mali ľudia v jedálničku aj plody duba – žalude. Dobre sa zbierajú, /zber na jeseň, niekedy na MIchala :) / lebo nie sú v pichľavých obaloch ako plody gaštana či bukvice.

Plod obsahuje asi 70% škrobov a cukrov, 6% bielkovín. Tiež triesloviny, flavonoidy, horčiny ...

Hlavný problém pri príprave žaluďov je ich horká chuť.
Dobré je ich olúpať, nechať namočené vo vode, vodu vymieňať. Keď ostane svetlá, necháme vysušiť a potom pomelieme na múku, alebo opražíme na suchu a používame ako náhradu kávy.

Ak nemáme toľko času, potom ich môžeme variť a aj tú vodu vymieňať. Niekde sa odporúča variť ich spolu s popolom, čo skôr odstráni ich horkosť. V niektorých starých receptúrach sa odporúčalo varenie vo vápennej vode.

Potom sa podrvia na jemno a môžu ďalej variť ako kaša, alebo pridať do múky na pečenie chleba. Pridáva mu korenistú, orechovú – a po dôkladnej príprave ani nie až horkú chuť.

Ihličnany : Smrek /Jedľa, borovica/

Najrozšírenejší a najdostupnejší smrek – je už od antických dôb využívaný v ľudovom liečiteľstve.
Živica, ihličie, výhonky, pupene /základ nových vetvičiek/ sú výborné pri liečení dny, reumy, bronchitídy, zápalu hrdla.

Najmä mladé výhonky, alebo pupene sa využívajú aj dnes pri kašli, ako protizápalové prostriedky a tiež podporujú prekrvenie. /Opačne ako pri dubovej kôre/

Recept : 1čaj. Lyžička pupeňov sa chvíľu povarí asi v 3 deci vody. Scedíme a pijeme 3 krát denne, nie dlhodobo /pre vysoký obsah terpénov/

Na krátkodobé použitie môžeme použiť aj odvar z ihličia. Ako špecialitu niektorí pridávajú vetvičky aj pri varení guľáša. /Tu je vhodné dať vetvičku do niečoho pevného – napríklad čistého plátna alebo pančuchy, a potom vytiahnuť, pretože sa potom zle vypľúvajú /vlastná skúsenosť/

Veľmi obľúbené boli aj kúpele z ihličia. 150 – 200g sa povarí v 1 litri vody, precedí a prileje do kúpeľa. Vhodné pri nachladnutiach, bolestiach kĺbov či reume.

Tiež dym z ihličia či živice sa používal na prečisťovanie priestorov, dnes na to používame éterické oleje.

Zo živice s pripravovali liečivé masti, vyhľadávané najmä pri zápaloch priedušiek, alebo bolestiach svalov či kĺbov.
Živica nie je rozpustná vo vode, len v tukoch, alebo sa môže nechať lúhovať v alkohole.

Podobne sa využíva aj jedľa biela, alebo borovica.
Ako potrava sú vhodné aj semiačka smreku či jedle, obsahujú vhodné minerály a vitamíny, len pre ich veľmi malý objem je to časovo veľmi náročný zber. Najväčšími semiačkami ihličnanov sú limbové semiačka – oriešky, ktoré už dnes môžete zohnať aj v predajniach so zdravou výživou.
Semiačka sa môžu jesť čerstvé, pridávať do kaše, k múke, alebo opražiť.

Borovica

Borovica patrí medzi ihličnany, nájdeme ju v našich lesoch, ale i parkoch.

Semiačka môžeme získať zo stromov starších ako 30 rokov, kedy začína kvitnúť a vytvárajú sa šišky. NIekdy ostávajú na stromoch a v druhom roku semiačka vypadávajú na zem.

Ihličie a živica sa tiež ako u smreka používajú ako silné liečivo na liečbu dýchacích ciest – inhalácie, masti, kúpele... Tiež podporuje trávenie, krvný obeh, revitalizuje celý organizmus.

3-4 litrový hrniec naplníme čerstvými alebo sušenými výhonkami a zalejeme vodou. Varíme 10 minút, scedíme a prilievame do kúpeľa, alebo spravíme mokrý obklad. V špecifických prípadoch môže u citlivých osôb spôsobiť podráždenie pokožky.
Čaj na vnútorné užitie pripravujeme len z jarných špičiek výhonkov a v priebehu dňa vypijeme najviac 2 šálky. Nevaríme, len zalejeme 2 čajové lyžičky drogy vriacou vodou a 10 minút necháme lúhovať.
Tieto mladé jemné výhonky môžeme pridať aj do jarných šalátov.

TRNKA

Vcelku chutnou potravou môže byť aj trnka. Pochádza z nej dnešná podoba slivky, ale až taká lahôdka to nie je. Podĺa jedného autora ak si chcete výborne precvičiť mimiku tváre, dajte si na jeseň pár kúskov trnky a požujte :D Svoju sladšiu už celkom príjemnú chuť dostáva plod až keĎ „prejde mrazom“ ako sa ľudovo hovorí. Vtedy sa časť horkost stiahne späť do vetvičiek.
Môže sa jesť v menšom množstve aj v surovom stave, ináč sa z nej vyrábajú omáčky, džemy, sirupy, likéry a vína. Pri tomto ovocí je nutné pridávať cukor, alebo aspoň miešať ho s inými plodmi ako napríklad jablkami.

Trnka patrí medzi liečivá čistiace krv, povzbudzujúce látkovú výmenu, je mierne močopudná, účinná proti zápche i pri kožných problémoch.

Buk lesný

Plody buku - bukvice - boli obľúbeným zdrojom potravy nielen u zvierat, ale aj u ľudí.
Vyrábal sa z nich kvalitný za studena lisovaný olej, ktorý v dobrej kvalite mal príjemnú vôňu i chuť.
Tiež sa mleli aj na múku, podobne ako žalude.

V časoch núdze sa na múku mlela aj kôra stromov. Slnko Slnko Slnko

Poslať nový komentár

Smajlíci
:-)(giggle):-D(rofl);-):-P:-*(blush):-|:-(;-(:-OB-](clap)(y)(heart)(brokenheart)(hug)(flower)(sun)(cake)(beer)
Nepovinné. Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
Úsmev Chichocem sa Veľký úsmev Váľam sa od smiechu po podlahe Mrkám Vyplazený jazyk Bozkávam Hambím sa Mlčím Smútok Plačem Prekvapenie Pohoda Tlieskam Áno Srdce Zlomené srdce Objímam Kvietok Slnko Torta Pivo
  • Webové a e-mailové adresy sú automaticky zmenené na odkazy.
  • Allowed HTML tags: <a> <em> <strong> <cite> <code> <ul> <ol> <li> <dl> <dt> <dd>
  • Riadky a odstavce sa zalomia automaticky.
  • Textové smajlíky budú nahradené obrázkovými.
  • K textu môžete pridať obrázok.

Viac informácií o možnostiach formátovania



Autorské práva vyhradené

Vzťahujú sa na vlastné články, hodvábne výrobky a výtvarné diela z iných materiálov.