Zopár pesničiek a básničiek ...

Pod orechom vietor

Dávam trochu lásky
bytosti z orecha
ryšavý kocúr sa
pri nohách obšmieta
na líce sa otláčajú
runy kôry stromu
už navždy zostanem
verná ... ale neviem čomu ?
- Šepká mi tu dobrý priateľ
že vraj svetla lomu -

Doletel aj vietor
ten môj brat šialený
čo ma vždycky schladí
pri prílišnom snení ...

Je čas ...
jeden k spánku ukladá sa,
už len matne žiari ...
okúpaná v svetle slnka
počkám ho do jari
tancujúci oheň v peci ... odráža sa v tvári

premárnené skoré ráno
splynulo s rosou
umýva si zlaté zuby
aj zubatá s kosou

previnilo zavrie oko
vranie oko štvorlisté
mokrý pavúk hodil siete
odpočíva na liste

Ozvali sa tri krát zvony,
vietor zaspal v starom hrade,
alfa pár vyviedol mladé,
drozdy v čerešňovom sade,
opadnutá pena z piva,
zmrznutý kvet magnólie,
jemný pohyb v čerstvej mláke,
don Quijotské melódie …
Váhavý let orlích mláďat,
voňavý mach pod vlasami,
ktorým smerom tečie život,
nepleť koňa ostrohami

Na starej šachovnici
postáva hnedý koník,
kráľ ten je po opici,
tak hneĎ to nerozchodí

šum svistu sa nad nimi
rozlieha do ďaleka
bieli si nad čiernymi
určili právo veta

Bdelý si nad spiacim
rozložil svoje strachy
padákom čudne horiacim
anjela z neba vábi

Padák dávno dohorel
lásku nechali koňom
prestali chodiť do EL
cválali za slobodou

... odletel kamienok z prastarého prachu
chodidlo vyrylo stopu v tvári machu
s pokorou klaniam sa tancujúcim brezám
pod ťarchou svedectiev pod čerešňu klesám
kamarát pes olizuje staré smiešne rany
rosa zmyje dúhu z očí ešte pred svitaním
schovám listy do záhrenia omotané pavučinou
posielam ich dolu vodou a zahádžem mäkkou hlinou ...

Infantilná s prevažne vážnou pointou ...

Vykuk-li uhlíky zvedavé
svietili do noci na tráve
a jeden ufónik maličký
myslel si že sú to hviezdičky.
Pristál nám odvážne v záhrade
celkom sám, no v plnej paráde :)
v zelenej malinkej ručičke
mal mapku vesmírnych cestičiek.
Nešťastne skrčil ju do dlane,
nesplnil si svoje poslanie.
To kvôli uhlíkom nezbedným ... niekedy ...
zostane z našich snov iba dym ...

Purpurová vlna
premýva oblaky
s kvapkami návratu
posype smútok
tancujúcich útrob
vrcholu sabatu

na dúhu z kameňov
páví kráľ premení
motýliu ženu
mliečnych ciest prameňov
žblnkajú ozveny
meniac sa v penu

uteká z hranice nevníma hlasy
za sebou necháva horiace vlasy
namiesto padáka semiačko z púpavy
neplače, nekričí, nevraví ...
Nasilu strčené
korene do zeme

roztápa sa v dlani zabudnutá čiara
života
uniká z voňavých rúk
vraj za to, že preťala srdce aj rozum .
Zostala po nej len belasá prázdnota
a akýsi podivný zvuk

malý kúsok tieňa
vystúpil na horu
ožiarený farebným svetlom
pochopil že život nie je peklom
a rozplynul sa - od koreňa

Nechať sny
pretekať sa s vetrom
a čakať či vráti raz
čo vzal
aspoň list
novembrovej brezy
plačúcej z bielej kôry
opodiaľ
Ukotviť pevne
môže tú lásku slnka
tečúcou žilou zeme v nás
len kráľ

…

Sloboda… v pupočnej šnúre

pretiekla príliš rýchlo
ani sme si nestihli uvedomiť
kedy presne sa to začalo
a aký bol deň keď to stíchlo…

Nikdy nás ani nenapadlo

pospletaných v nežných vzlykoch
hľadať sa v tom spojení
stúpajúcich každým dňom a
dúfajúc že príde ticho

Smiech končí vráskou okolo očí
ktorá sa veselo vo svetle točí
a k nej sa pridajú vesmírne víly
čo z nášho pohára láskavo pili
hrali sa s kockami každučkej bytosti
hádzali, smiali sa na ľudskej slabosti
...............

Vo mne sa tiež niečo splietlo
hľadala som vlastné svetlo
a tak trochu bol to omyl
čo ma z môjho osla zhodil
dvermi do nočného raja
nevtlačia sa naraz dvaja
hasne chvost vlasatej hviezdice
vločky mi padajú na líce

.........S kvapkami dažďa z koruny stromu
vkradlo sa ticho, dlho som čakala.
Na chvíľu zastala planéta Zem,
a ja s ňou stíšená, so slnkom ospalá ...

........Snáď ponoriť to ticho do tela
v hlbokom vesmíre krvi a moci
mám nechať ho vyrásť a zabudnúť
na dúhu vo vlasoch prebdených nocí ?

Nikdy, kým život sa úplne nestratí
a pamäť neklame, to chvenie zostane
otriasať vláknami marionety
horiacej idúcky po lane ...

.....pozoruj jesennú
zmenenú zelenú ...
mrazivým dychom babieho leta
slnečnú premenu ...
ďaleko aj blízko
šumí búrka listov
jeden ti posielam do šíreho sveta