Knihy a knižočky

V malom náklade vyšli kalendáre Pani Beranovej, kto má záujem, dajte vedieť do 10.10. - pôjdeme po tovar.

Tak sme sa stali rodičia.
Snáď nám Boh lásku požičia...
Daj nám jej, prosím, milý Pane,
pre naše deti plné dlane.

Dve obyčajné naničmamy z www.nanicmama.sk píšu o svojom pohľade na materstvo
a rodičovstvo. Opisujú drobné príhody v rodinnom živote, vďaka ktorým sa
navzájom so svojimi deťmi učia, ako spolu tvoriť šťastnú a spokojnú rodinu.

Ukážky:

Georgína
Moje dieťa...
Pre väčšinu matiek - čakateliek je to najkrajšie slovné spojenie.

Všetci vieme, že choroby a chorôbky nás majú niečo naučiť, k niečomu doviesť. Prvú pomoc nám vždy dá lekár, liečiteľ, masér či terapeut, ale pochopenie a napravenie príčin môžeme spraviť len my sami.
Preto každému odporúčam na jeho ceste k pochopeniu už dnes rozšírenú obsiahnlu knižočku Co nám télo říká aneb po stopách nemocí
http://www.hrabica.cz/

Práve som dočítala, Kika ešte číta - skvelý námet na rozhovory. sú tam pekné veci, ktoré som nevedela deťom vysvetliť, ale tu mi s tým pomáha sova Šalamún Objímam

MEDITÁCIA S ANJELSKÝMI KOŠÍKMI
Ide o úžasnú meditáciu vhodnú pre chvíle, kedy vás niečo rozhnevá alebo akokoľvek vyvedie z rovnováhy. Opäť začnete tým, že sa zhlboka nadýchnete a vydýchnete.
Zavrite oči a predstavte si, že pred vás anjeli postavili veľký košík. Postavia sa vedľa neho a požiadajú vás, aby ste do neho uložili všetko, čo vás trápi, ťaží alebo nejako obťažuje.

Krásne príbehy o malej Boženke, ktorá napĺňa poháre ludskými vlastnosťami z príbehov o láske, šťastí, dobrote, pravde, ale i závisti a zlobe, veď kde je zlá, tam vynikne dobré
Uryvok doplním neskôr, ak budete chcieť

Bol raz jeden človek.
Bol celkom nahý,
chodil za svojím nosom
a pískal si stále tú istú pieseň.
Ale keDˇho voľakto stretol,
hneDˇsa ho pýtal :
"A prečo sa neoblečieš ?"
"Nikdy mi to nenapadlo," odvetil človek.
" A kam ideš ? pýtali sa ho.
"Neviem." povedal človek.
"A prečo si pískaš stále tú istú pieseň?"
vypytovali sa znova a znova.
"Nikdy som o tom nepremýšľal." hovoril človek.
A pískal si Ďalej.

Jedného dňa prišil na jedno miesto
a na tom mieste bola lúka

Erik Jakub Groch : Tuláčik a Klára

KÚZELNÍK

Hľadel raz Tuláčik von oknom. Stál a hľadel tam, kde by už malo voľačo byť.

Ale nebolo tam vôbec nič.

A povedal Kláre: „Stojím a hľadím von oknom až tam, kde by už malo voľačo byť. Ale vôbec nič tam nie je. Aspoň nič také, na čo by sa oplatilo tak dlho hľadieť,“ dodal.

A zatvoril oči, pretože mu bolo ľúto nechať ich nadarmo otvorené.